Second album of Roc’hann,
Released on the 18th of May 2019 in the House of Culture “Zrkadlový Háj” in Bratislava

Amonit, ktorého podobizeň zdobí tento album, vykopali kdesi na brale hradu Devín či na neďalekej Devínskej Kobyle. Ak sa vyberiete na Sandberg, najslávnejší slovenský pieskový kopec (v bretónčine Menez Traezh) tvoriaci súčasť tejto prírodnej rezervácie, ocitnete sa na dne niekdajšieho praoceánu. Keby jeho vody nevytlačilo štvrtohorné vrásnenie, devínske bralo by dnes bolo špičkou Malokarpatského polostrova načierajúceho do treťohorného mora, rovnako ako skala pod pevnosťou Fort de Bertheaume, len kúsok za Brestom, dnes stráži najzápadnejší cíp Bretónskeho polostrova. A naozaj, ak sa im prizriete zbližša, zistíte, že sa trochu podobajú – aj tie bralá, aj tie tvrdze na nich.

A možno to zasa nie je až taká celkom náhoda. Tak ako sa solitér Devína týči nad vodami Dunaja, aj Frédéric Jacq je už dvadsať rokov akýmsi menhirom bretónskej hudby a kultúry v slovenskom mori. Či v začiatkoch s prvou speváckou dvojičkou Ludovicom alebo dnes s inou dvojičkou Didierom, títo „bratia v bretónskom triku“ neúnavne spievajú (aj) v rodnom jazyku, ktorému síce žiaden slovenský poslucháč nerozumie no každý napodiv vie, o čom sa spieva: zamilované balady, rezké piesne o pytačkách, hymnické kantilény či námornícke natriasačky tvoria repertoár, ku ktorému za tie roky priľnulo síce nepočetné a nenáročné no o to vernejšie a veselšie publikum, čo na každej Fest Noz vytvorí srdečnú atmosféru nefalšovanej bretónskej prístavnej krčmičky. A čo je najzaujímavejšie, vôbec nevyžaduje senzusácku nadprodukciu; naopak, stačí mu tak asi jeden album za dekádu: prvý a doteraz posledný album Roc’hannu vyšiel v roku 2008…

Dnes už je na Sandbergu zakázané hľadať amonity; hrozilo totiž, že samozvaní archeológovia celý kopec zrovnajú so zemou. No keď sa započúvate do tohto „pieskového kopca“, čoskoro zistíte, že ukrýva nejednu vzácnu hudobnú vykopávku.